Systémy ochrany ľudských práv
Globálny systém
Globálny systém ochrany ľudských práv je založený na činnosti Organizácie spojených národov, ktorá vyvíja v celosvetovom meradle najintenzívnejšiu činnosť smerujúcu k zabezpečeniu ich ochrany. Organizácia spojených národov vytvorila súbor právnych nástrojov na ochranu ľudských práv, ktorého základom je Charta Organizácie spojených národov z roku 1945 a Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948. Tento súbor právnych nástrojov v súčasnosti zahŕňa množstvo dohovorov a deklarácií upravujúcich ochranu ľudských práv v špecifických oblastiach (práva detí, žien, menšín, migrujúcich pracovníkov a mnohé iné). Okrem všeobecných orgánov Organizácie spojených národov sú do ochrany ľudských práv zapojené aj špecializované orgány, ako je Rada pre ľudské práva a Vysoký komisár Organizácie spojených národov pre ľudské práva, a ďalšie orgány zriadené na základe jednotlivých zmlúv na ochranu ľudských práv (Výbor pre práva dieťaťa, Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúre práva a iné). Tieto osobitné orgány zabezpečujú monitorovanie dodržiavania zmluvných záväzkov signatárov vyplývajúcich z konkrétnych zmlúv o ochrane ľudských práv. Dodržiavanie ľudských práv zabezpečujú aj mimozmluvné mechanizmy, medzi ktoré patrí činnosť špeciálnych spravodajcov, zástupcov, expertov a pracovných skupín Organizácie spojených národov.
Európsky systém
Základom európskeho systému ochrany ľudských práv je činnosť Rady Európy, ktorá vznikla v roku 1949. Pod záštitou Rady Európy bol v roku 1950 podpísaný Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol neskôr doplnený dodatkovými protokolmi. Tento dohovor vytvoril štandard ochrany ľudských práv v štátoch, ktoré sú členmi Rady Európy. Rešpektovanie dohovoru zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, na ktorý sa môžu po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy obrátiť aj jednotlivci, ktorí namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných dohovorom. Všeobecná ochrana ľudských práv v Európe je teda v prvom rade doménou Rady Európy a Európskeho súdu pre ľudské práva. Pokiaľ ide o Európske spoločenstvá a Európsku úniu, hoci sa Európske spoločenstvá spočiatku sústredili na ekonomické integračné ciele, Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojej judikatúre uznal základné práva a slobody za základné zásady komunitárneho práva, ktoré sú spoločné všetkým členským štátom. Formálne vyjadrenie ľudských práv na pôde Európskej únie priniesla až Zmluva o Európskej únii z roku 1992 a Charta základných práv Európskej únie z roku 2000, ktorá sa má stať podľa Lisabonskej zmluvy z roku 2007 súčasťou primárneho komunitárneho práva. Osobitným orgánom Európskej únie v oblasti ochrany ľudských práv je od roku 2007 Agentúra Európskej únie pre ľudské práva so sídlom vo Viedni.
Americký systém
Ochrana ľudských práv v Severnej a Južnej Amerike sa sústreďuje na pôde Organizácie amerických štátov so sídlom vo Washingtone, D.C. Právny rámec ľudskoprávnej ochrany na americkom kontinente je tvorený Chartou Organizácie amerických štátov z roku 1948, Americkou deklaráciou práv a povinností človeka z roku 1948 a Americkým dohovorom o ľudských právach z roku 1969. Základnými prvkami amerického inštitucionálneho systému ochrany ľudských práv je Medziamerická komisia pre ľudské práva a Medziamerický súd pre ľudské práva. Medziamerická komisia pre ľudské práva, ktorá vznikla v roku 1959 a sídli vo Washingtone, D.C., prešetruje individuálne sťažnosti pre porušenie ľudských práv a postupuje ich Medziamerickému súdu pre ľudské práva so sídlom v kostarickom San José. Úlohou tohto súdu, ktorý vznikol v roku 1979, je rozhodovať o sťažnostiach pre porušenie ľudských práv, ktoré mu postúpi Medziamerická komisia pre ľudské práva po neúspešnosti mimosúdnej nápravy alebo členský štát, a poskytovať výklad právnych nástrojov na podnet členských štátov alebo orgánov Organizácie amerických štátov. Na rozdiel od európskeho systému ochrany ľudských práv nemožno adresovať individuálnu sťažnosť priamo súdu, ale len Medziamerickej komisii pre ľudské práva. Súdna ochrana poskytovaná Medziamerickým súdom pre ľudské práva je teda na rozdiel od európskeho systému nástrojom ochrany ultima ratio.
Africký systém
Ochrana ľudských práv na africkom kontinente sa sústreďuje na pôde Africkej únie, ktorá v roku 2002 nahradila Organizáciu africkej jednoty. Základným právnym nástrojom ochrany ľudských práv v Afrike je Africká charta ľudských práv a práv národov z roku 1981. Ochranu ľudských práv zabezpečuje Africká komisia pre ľudské práva a práva národov, ktorá vznikla v roku 1986 a sídli v gambijskom Banjule. Táto komisia je kvázisúdnym orgánom, ktorý prešetruje individuálne sťažnosti pre porušenie charty a poskytuje výklad ustanovení charty. V roku 2004 formálne vznikol aj Africký súd pre ľudské práva a práva národov. Tento súd má však začať pôsobiť až ako súčasť Afrického súdneho dvora, ktorý má byť základným súdnym orgánom Africkej únie a sídliť v tanzánskej Arushi. Súčasťou tohto novovytvoreného súdneho dvora má byť osobitná komora pre ľudské práva.
Ázijský systém
V Ázii nejestvuje jednotný inštitucionálny systém ochrany ľudských práv podobný európskemu, americkému alebo
africkému systému. Väčšina ázijských štátov je skeptická, pokiaľ ide o vytvorenie ázijského alebo
ázijsko-tichomorského formálneho systému ochrany ľudských práv. Pre Áziu sú totiž charakteristické značné historické,
kultúrne, náboženské a politické rozdiely. Preto iniciatívy v oblasti ochrany ľudských práv zostávajú na regionálnej
úrovni.
Mnohé organizácie ochrany ľudských práv v Ázii pôsobia na báze dobrovoľnosti. Významnými regionálnymi organizáciami sú
najmä Ázijské fórum pre ľudské práva a rozvoj s regionálnym sídlom v Bangkoku, ktoré vzniklo v roku 1991, a
Juhoázijské fórum pre ľudské práva, ktoré vzniklo v roku 1990. Uvedené fóra združujú lokálne, regionálne a
medzinárodné organizácie pôsobiace v oblasti ochrany ľudských práv na ázijskom kontinente. Ochranou ľudských práv v
Ázii sa zaoberá Ázijská komisia pre ľudské práva, ktorá má sídlo v Hongkongu. Komisiu založili v roku 1986 právnici a
aktivisti v oblasti ľudských práv. Ide o nezávislú mimovládnu organizáciu, ktorej cieľom je zvýšiť informovanosť o
ľudských právach v Ázii, poukázať na ich porušovanie a zabezpečiť nápravu. Táto komisia sa podieľala na príprave
Ázijskej charty ľudských práv, ktorá bola deklarovaná v roku 1998 v juhokórejskom Kwangju. Ďalšou mimovládnou
organizáciou, ktorá pôsobí v oblasti ochrany ľudských práv v Ázii, je Ázijské centrum pre ľudské práva so sídlom v
indickom Naí Dillí. Toto centrum sa sústreďuje na oblasť Indie, Srí Lanky, Bangladéša, Nepálu a Filipín.